Upokojuje príroda mozog a lieči telo?

Naše mozgy sa väčšinou nevyvinuli v mestskom prostredí. Napriek tomu bude v priebehu niekoľkých desaťročí takmer 70 % svetovej populácie žiť v mestách. Napriek prosperite, ktorú si s mestami spájame, je urbanizácia veľkým zdravotným problémom. Rýchle tempo mestského života je zdrojom stresu. Vidíme dôsledky na mozog a správanie ľudí, ktorí vyrastali v meste alebo v ňom žijú.

Pozitívom je, že obyvatelia miest sú v priemere bohatší a majú lepšiu zdravotnú starostlivosť, výživu a hygienu. Na druhej strane sú zraniteľnejší voči chronickým ochoreniam a čelia stresujúcejšiemu a náročnejšiemu sociálnemu prostrediu a väčším nerovnostiam. V skutočnosti je u obyvateľov miest o 21 % vyššia pravdepodobnosť, že budú trpieť úzkostnými poruchami. V prípade porúch nálady sa toto riziko zvyšuje na 39 %.

Štúdia uverejnená v časopise Nature spája život v mestskom prostredí s citlivosťou na sociálny stres. Skenovanie magnetickou rezonanciou odhalilo, že väčšie vystavenie mestskému prostrediu môže viesť k zvýšenej aktivite v mozgovej amygdale, časti mozgu spojenej s emóciami, ako je strach a produkcia hormónov súvisiacich so stresom. Podľa štúdie mozočková amygdala "zohráva dôležitú úlohu pri úzkostných poruchách, depresiách a iných formách správania, ktoré sú častejšie v mestách, vrátane násilia".

Vedci tiež zistili, že ľudia, ktorí žili v mestských oblastiach počas prvých 15 rokov svojho života, mali zvýšenú aktivitu v oblasti mozgu, ktorá pomáha regulovať mozgovú amygdalu. Ak ste teda vyrastali v meste, môžete byť náchylnejší na stres ako ľudia, ktorí sa tam presťahovali neskôr.

Autor a profesor David Gessner hovorí, že sa meníme na "vysokoprúdové" zvieratá. Je to, akoby sa v našom mozgu každých 30 sekúnd spustil budík, ktorý oslabuje našu schopnosť dlhodobo sa sústrediť. S mestským životom sa spája neustála potreba filtrovať informácie, vyhýbať sa rozptýleniu a prijímať rozhodnutia. Náš mozog má málo času na zotavenie.

Ako môžeme spomaliť tempo? Zdá sa, že riešenie je v prírode. Kognitívny psychológ David Strayer predpokladá, že "pobyt v prírode umožňuje našej prefrontálnej kôre, riadiacemu centru nášho mozgu, spomaliť a odpočinúť si ako prepracovaný sval".

Štúdie ukázali, že aj krátky kontakt s prírodou dokáže upokojiť mozog. Gregory Bratman zo Stanfordskej univerzity uskutočnil experiment, v ktorom sa účastníci 50 minút prechádzali v prírodnom alebo mestskom prostredí. U ľudí, ktorí sa prechádzali v prírode, došlo k zníženiu úzkosti, prežívania a negatívnych emócií, ako aj k zvýšeniu kapacity pamäte. Bratmanov tím zistil, že prechádzky v prírode prispeli k zníženiu prežívania, nezdravého, ale bežného zvyku opakovane rozoberať príčiny a dôsledky negatívnych zážitkov. Ich štúdia tiež ukázala, že nervová aktivita v oblasti mozgu spojenej s rizikom duševných chorôb sa u účastníkov, ktorí sa prechádzali v prírode, znížila na rozdiel od tých, ktorí sa prechádzali v mestských oblastiach.

Kórejskí vedci skúmali rozdiely v mozgovej aktivite dobrovoľníkov, ktorí sa pozerali len na mestskú krajinu, a tých, ktorí sa pozerali len na prírodnú krajinu. Skenovanie magnetickou rezonanciou u tých, ktorým boli prezentované mestské obrázky, ukázalo zvýšenie prietoku krvi do oblasti mozgovej amygdaly. Naopak, tí, ktorí boli vystavení prírodným scenériám, vykazovali zvýšenú aktivitu v oblastiach mozgu spojených s empatiou a altruizmom.

Výskumníci v Japonsku zistili, že ľudia, ktorí sa venujú šinrin-joku alebo "lesnému kúpaniu", vdychujú "prospešné baktérie, éterické oleje z rastlín a záporne nabité ióny", ktoré v interakcii s črevnými baktériami posilňujú imunitný systém a zlepšujú duševné a fyzické zdravie.

Pravidelný pobyt v prírode nie je všeliekom na duševné zdravie, ale je dôležitou súčasťou psychického zdravia a odolnosti. Príroda nám pomáha vyrovnať sa so životnými ťažkosťami a zotaviť sa. Aj obyvatelia miest môžu ľahko nasávať prírodu - v miestnej záhrade, parku alebo na chodníku - a dopriať tak svojmu prepracovanému mozgu oddych.